Tie nevedia zrazu identifikovať odkiaľ toľko podnetov pochádza a preto sa začnú správať neprimerane. Schovávajú sa, kňučia, štekajú, chvejú sa, dychčia, dokonca môže dôjsť k zvracaniu, pomočovaniu, alebo aj devastovaniu vecí. Jednoducho ten stres je enormný a každé zvieratko sa s ním vysporadúva po svojom.
Mnohí majitelia preto pár týždňov pred Silvestrom siahajú po medikamentoch na upokojenie. Aj toto je cesta, ako tie chvíle raz v roku prežiť. Tie môžu zvieratko utlmiť, no nezabraňujú traume, ktorá môže prísť hneď, alebo až po pár dňoch.
Sviatky pokoja sa tak v jednej jedinej sekunde zmenia na najhlučnejšie obdobie v roku. Takto rýchlo môže prísť aj trauma, doslova v sekunde. U voľne žijúcich vtákov, u vysokohorských zvierat. Na horách sa hluk umocňuje. Neraz sme boli svedkami masového úhynu kamzíkov. Vtáctvo v momente oslepí svetlo a doslova zelektrizuje hluk, ktorý spôsobí, že začnú narážať do predmetov, stromov a následne hrozí okamžitá smrť.
Domáce zvieratká to majú jednoduchšie. Majitelia ich vezmú dnu, čím odhlučnia účinok ohňostroja. dokonca opomenú vizuálnu šou a radšej držia zviera v náručí.
Zviera sa však aj tak môže splašiť a hrozí útek. Utiecť môžu aj také zvieratká, ktoré v inom prípade nevystrčia nos z dverí, či z pozemku.
Trauma však môže prísť aj pár dní po rošáde. Nervový systém zvieraťa zažil šok. Preto sa môže správať čudne. Môže napr. veľa spať, alebo na druhej strane môže byť prehnane aktívne. Je to spôsobené tým, že nevie, čo má robiť so svojím telom. Mozog mu dáva príkazy, ktoré sú úplne mimo. Pokojne sa môže stať, že prestane žrať, alebo bude zvracať, či špiniť.
Človek má toho veľa spoločné s domácimi miláčikmi, preto sa zamyslime, ako je nám, keď prežívame nejakú traumu. Dostaví sa nechutenstvo, pokazí sa nám spánok, sme nervózni. Presne takto reagujú zvieratá.
Doprajme im čas a našu blízkosť. Robte bežné veci. V rovnakom čase kŕmte, venčite a všetko sa dá do starých koľají.
Zdroj: shared.com