AI je novinka a ľudia sa vo väčšine prípadov nových nepoznaných vecí boja. Tobôž ak menia zaužívané postupy. Kombinácia školstva a AI je presne tá väzba, ktorá sa bude nadväzovať veľmi ťažko a veľmi dlho.
V školstve často driemu staré procesy, ktorých sa učitelia držia a nechcú prijať nič iné, nič nové. No deti sú nesmierne šikovné a inteligentné, čo sa týka inovácií. Osvoja si ich veľmi rýchlo vo svojom voľnom čase ako zábavu, a neskôr ju budú tlačiť práve aj do postupov, ktoré ju z princípu odmietajú.
Škola by sa mala na toto pripraviť a urobiť AI cestu, nie jej stavať bariéru, pretože tú, skôr či neskôr prerazí. Radšej vysvetliť deťom, kde AI možno úplne bezpečne použiť, ako trestať ich za jej použitie.
Toto cesta nie je. Deti budú AI využívať pri písaní textov, pri prekladoch, aj pri grafických zadaniach. Samozrejme, že sa školstvo bojí, že nebude vedieť odlíšiť, čo je práca žiaka, a čo práca AI. Táto obava je skutočne na mieste, pretože to bude skutočne náročné odlíšiť. Ale položme si otázku? Je treba to odlišovať? Nebude lepšie to brať ako celok? Veď aj keď žiak, či študent písal voľakedy nejakú prácu, tak informácie vyhľadával na internete, inšpiroval sa cudzími textami a dával to do jedného súvislého textu. Tak prečo to nebrať len ako nástroj na tvorbu?
Umelá inteligencia je síce šikovná, no stále je závislá od človeka. Čím viac ľudia akýkoľvek AI používajú, tým viac sa AI učí. Nie je to neobmedzený zdroj, takže sa pokojne môže stať, že vo viacerých prácach študentov budú úplne identické texty, vtedy bude učiteľ okamžite vedieť, že žiak použil AI.
Zdroj: vysokeskoly.sk